Kéler: Syn zeme

1 Spomienka na Bardejov, op.31 (arr. Pavel Burdych)

2 Búrka a pokoj (koncertný kus)

3 Z každého niečo

4 Umeleckí bratia (arr. Pavel Burdych)

5 Rákociho predohra, op.76 (arr. Gustav Schlemüller)

6 Ružové sny, op.72

Tri uhorské idyly, op.134

7 I. Rozlúčka s Dolnou zemou, op.134/1

8 II. Syn zeme, op.134/2

9 III. Túžba po domove, op.134/3

Čardáš Spomienka na Bardejov, op.31 (Erinnerung an Bartfeld) obsahuje najhranejší tematický celok Kélerovej tvorby. Ide o 32 taktov, ktoré do svojho Uhorského tanca č. 5 v pôvodnom autorovom zápise použil Johannes Brahms.. Sám Kéler sa k tejto otázke vyjadril pre hamburskú tlač v auguste 1879: "S prekvapením som zaznamenal, že kedykoľvek som na koncertoch hral svoj uhorský tanec Spomienka na Bardejov, objavila sa otázka, ako došlo k tomu, že sa pod skladbou objavilo moje meno, pretože ľudia sa všeobecne domnievajú, že skladateľom menovaného tanca bol Johannes Brahms. Aby som čelil tomuto omylu, ktorý je v hudobnom svete rozšírený, a aby som chránil svoje autorské práva, som nútený prehlásiť, že som tento uhorský tanec zložil v roku 1858 a tiež svojho času prvýkrát predviedol v Debrecíne. Ešte v tom istom roku tanec vyšiel ako moja klavírna kompozícia opus 31 v hudobnom vydavateľstve Ròzsavölgyi & Co. Niekedy na začiatku roku 1870, tzn. zhruba o 12 rokov neskôr, upravil pán Brahms desať rôznych uhorských tancov, medzi nimi pod č. 5 aj môj vyššie uvedený tanec, pre štvorručný klavír a rovnako pán Brahms, na základe už publikovaných klavírnych vydaní u vyššie spomínanej spoločnosti, upravil aj zostávajúcich deväť tancov pre štvorručný klavír. Hoci zásluhy, ktoré pán Brahms získal úpravou týchto uhorských tancov, sú v hudobnom svete už dlho uznávané, a ja ako Uhor ich oceňujem a vážim si ich o to viac, je potrebné myslieť aj na skladateľov originálnych melódií podľa starého latinského príslovia ´Nech sa stane spravodlivosť, aj keby mal zhynúť svet´."

Jednočasťové concertino Búrka a pokoj (Tempête et calme) predviedol Kéler ako husľový sólista vo verzii pre husle a orchester pod pôvodným názvom Concerto dramatique 5. januára 1855 v Berlíne. Dielo je ideovo zamerané na vzťahy odohrávajúce sa vo vnútri človeka. Zmenu názvu skladby na Tempête et calme iniciovali husľoví virtuózi Ferdinand Laub, Henryk Wieniawski a August Wilhelmj, ktorí ju Kélerovi zahrali vo Wiesbadene v roku 1863. 

Z každého niečo (Von jedem etwas) je tanečný quodlibet pre husle a klavír napísaný roku 1849, v ktorom na seba nadväzujú Štajerské tance, Pochod regrútov, Čertovské tance, Libušina polka a čardáš Pocity krajana. 

Koncertný kus Umeleckí bratia (Die beiden Kunstbrüder) pre dvoje huslí a orchester prvýkrát interpretovali sólisti Béla Kéler a Jozef Dubez v marci 1861 v Budapešti. Dubez je na partitúre napísaný ako spoluautor diela. Verziu pre dvoje huslí a klavír aranžoval Pavel Burdych. 

Rákociho predohra, op. 76 (Rakoczy-Ouverture), vznikla ako úvod k dráme Ede Szigligetiho Zajatie grófa Františka II. Rákociho. Premiéru mala pri otvorení Budinského ľudového divadla v roku 1861. 

Valčík Ružové sny, op.72 (Rosige Träume) pre husle a klavír napísal Kéler vo Viedni v marci 1854. Až o 11 rokov neskôr tento valčík transkriboval pre orchester. Kéler si v ňom predstavuje spiace dievča v ružovom altáne, ktorému sa v snoch vyjavujú milostné vzťahy. 

Cyklus pre husle a klavír Tri uhorské idyly, op.134 (Drei ungarische Idyllen) je zložený z troch čardášov - Rozlúčka s Dolnou zemou, Syn zeme a Túžba po domove. 

Záznam z prezentácie CD albumu "Son of the Homeland", ktorá sa uskutočnila 21.8.2021 v rámci medzinárodného hudobného festivalu Hevhetfest 2021 v priestoroch Slovenského rozhlasu v Bratislave. Slovom sprevádza: Ján Sudzina, riaditeľ spoločnosti Hevhetia.