Hudba, ktorá spája minulosť so súčasnosťou

Koncert Československého komorného dua v Ružomberku ponúkol premyslenú dramaturgiu, v ktorej sa stretla hudobná tradícia s výrazným rukopisom súčasných slovenských skladateľov.

Ružomberské publikum malo poslednú septembrovú sobotu, v rámci cyklu Hudba u Fullu, možnosť zažiť v Synagóge koncert, ktorý svojím dramaturgickým konceptom presiahol rámec bežného komorného večera. Československé komorné duo v zložení Pavel Burdych, husle a Zuzana Berešová, klavír, prinieslo program postavený na dielach dvoch výrazných osobností slovenskej hudobnej scény – Ladislava Kupkoviča a Petra Machajdíka. "Hoci ich tvorbu delí niekoľko desaťročí, v koncertnom programe sa ukázalo, že ich hudobné myslenie môže vytvoriť zaujímavý a podnetný dialóg," informovala nás Bazala Ivánková.

Prvá časť večera patrila Ladislavovi Kupkovičovi. Zaznela Sonatína č. 3 D dur, dielo, v ktorom sa prejavuje skladateľov cit pre formu, melodickú invenciu i komornú súhru. Hudobný materiál pôsobil prirodzene a zároveň vyžadoval od interpretov citlivú prácu s detailom. Práve v komornej hudbe totiž každý tón, fráza či drobná zmena dynamiky získava osobitnú dôležitosť. Výraznou súčasťou programu boli Arménske piesne z Garin, ktoré priniesli do koncertu inú farebnosť a atmosféru. Melodická pôsobivosť týchto skladieb vytvorila priestor na výrazovejšiu interpretáciu a zároveň predstavila ďalšiu polohu Kupkovičovej tvorby. Kontrast medzi jednotlivými časťami programu nepôsobil rušivo, naopak, dramaturgii dodal potrebnú pestrosť. Kupkovičovu časť uzavrela Sonáta č. 5 f mol. V porovnaní s predchádzajúcimi skladbami poskytla priestor na výraznejšie rozvinutie hudobných myšlienok a ukázala skladateľovo schopné narábanie s formou a napätím. Interpretácia pritom stála na vzájomnom počúvaní a súhre oboch členov dua – na vlastnosti, ktorá je pre komorné muzicírovanie zásadná.

Druhú časť koncertu tvorili skladby Petra Machajdíka, čím sa dramaturgia prirodzene preniesla do sveta súčasnej hudby. Už názvy 1-9-1-8, Nové miesta (na mape) a Sonata Rosenberg naznačujú odlišný spôsob hudobného uvažovania. Machajdíkova tvorba prináša poslucháčovi priestor na sústredené vnímanie zvuku, jeho farby, času a vzájomných vzťahov. Skladba 1-9-1-8 pôsobila ako výrazný dramaturgický most medzi historickou skúsenosťou a súčasným hudobným jazykom. Bola napísaná pri príležitosti stého výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov a niesla v sebe nenápadné prelínania motívov ľudovej a klasickej hudby oboch národov. Nové miesta (na mape) zase ponúkli priestor pre zvukovú predstavivosť a premýšľanie o hudbe nielen ako o melodickom či formovom útvare, ale aj ako o priestore, v ktorom sa môže poslucháč voľne pohybovať. Skladba je inšpirovaná ekologickými témami, predovšetkým globálnym otepľovaním, spôsobujúcim zmenu pomeru pevniny a vodstva na Zemi. Záverečná Sonata Rosenberg potom predstavila ďalšiu polohu Machajdíkovej tvorby. V kontexte celého večera bola vhodným zavŕšením programu, ktorý postupne odhaľoval rôzne podoby komornej hudby – od tradičnejšieho sonátového myslenia až po súčasné zvukové experimentovanie.

Za najväčšiu hodnotu koncertu možno považovať práve jeho dramaturgickú koncepciu. Spojenie hudby Ladislava Kupkoviča a Petra Machajdíka ukázalo, že slovenská hudobná tvorba má mnoho podôb a že jednotlivé generácie skladateľov možno vnímať nielen oddelene, ale aj v zaujímavých vzájomných súvislostiach. "Československé komorné duo tak v Ružomberku neponúklo iba večer kvalitnej komornej hudby. Ponúklo aj možnosť zastaviť sa, počúvať a objavovať rozdielne hudobné svety. A práve schopnosť otvárať poslucháčovi nové pohľady na známu i súčasnú hudbu je jedným z významov koncertného umenia," uviedla Bazala Ivánková.

Zdroj: RK Magazín – Hudba, ktorá spája minulosť so súčasnosťou. Dostupné online: https://rkmagazin.sk/hudba-ktora-spaja-minulost-so-sucasnostou/

Projekt Kupkovič & Machajdík z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.