Kéler: Klavírne miniatúry

Štvorručný klavír

  • Spomienka na Bardejov, op.31
  • Čardáš Kométa, op.49
  • Vrbovecký čardáš, op.46
  • Tokajské kvapky, op. 54
  • Čardáš kytička, op.40
  • Lúče spomienok, op.50
  • Pozdrav vlasti, op.56
  • Spomienka na Hermannstadt, op.123
Sólový klavír
  • Sempre crescendo, op.119
  • Valčík bardejovskej kúpeľnej sezóny 1844
  • Mazzuchelliho pochod, op.22
  • Mazur Przemyślski, op. 97
  • Radosť Alpského horala, op.96
  • Konferenčná štvorylka, op.28
  • Dovidenia, op.41
12,00 €

Spomienka na Bardejov, op.31

Čardáš Kométa, op.49

Vrbovecký čardáš, op.46

Tokajské kvapky, op. 54

Čardáš kytička, op.40

Lúče spomienok, op.50

Pozdrav vlasti, op.56

Spomienka na Hermannstadt, op.123

Sempre crescendo, op.119

Valčík bardejovskej kúpeľnej sezóny 1844

Mazzuchelliho pochod, op.22

Mazur Przemyślski, op. 97

Radosť Alpského horala, op.96

Konferenčná štvorylka, op.28

Dovidenia, op.41

V roku 1858 začal Kéler komponovať sériu ôsmich Uhorských tancov, čardášov. Autorský zápis Uhorských tancov pre štvorručný klavír vyšiel v dvoch zväzkoch vo vydavateľstve Johann André - Offenbach am Main roku 1877. Prvý tanec Spomienka na Bardejov op. 31 je najhranejším tematickým celkom Kélerovej tvorby, bohužiaľ v Uhorskom tanci č.5 Johannesa Brahmsa, kde Brahms citoval 32 taktov "bardejovského čardáša" Bélu Kélera. Svoj druhý tanec Čardáš Kométa, op. 49 Kéler venoval vedúcej osobnosti maďarského kultúrneho a politického života druhej polovice 19. storočia, ktorou bol spisovateľ Mór Jókai. Kéler prenášal do zápisu svojich skladieb vlastné spomienky z miest, kde pôsobil a najmä z jeho rodnej domoviny. Objavujú sa v treťom tanci Vrbovecký čardáš, op. 46, štvrtom Tokajské kvapky, op. 54, šiestom Lúče spomienok, op. 50 a siedmom Pozdrav vlasti, op. 56. Piaty tanec Čardáš kytička, op. 40 nesie názov podľa mládeneckého klobúka s kytičkou drobných kvetov. Ôsmy tanec Spomienka na Hermannstadt, op. 123 je spomienka na mesto Sibiu (slov. názov Sibiň) v dnešnom Rumunsku, kde Kéler pôsobil ako kapelník 10. pešieho pluku grófa Mazzuchelliho. Galop Sempre crescendo, op. 119 je posledný z trinástich Kélerových galopov. Tlačou vyšiel vo vydavateľstve Bote & Bock v Berlíne. Kéler vytvoril 76 valčíkov (49 bez opusového čísla). Ako 24 ročný mladík skomponoval Valčík bardejovskej kúpeľnej sezóny 1844, ktorý sa zachoval v rukopise. Po autorskej revízii (1874) dielo vyšlo vo vydavateľstve J. B. Cramer & Co. v Londýne pod názvom Romantický život, op.101. 1. júla 1861 v Budapešti dokončil Kéler Mazzuchelliho pochod, op. 22, ktorý venoval svojmu vojenskému pluku. Pochod je známejší ako Apollo-Marsch, WAB 115 Antona Brucknera, ktorému bolo autorstvo diela nesprávne pripisované. V Debrecíne roku 1858 Kéler skomponoval a venoval grófovi Mazzuchellimu Mazur Przemyślski, op. 97 ako spomienku na poľské mesto Przemyśl. Radosť alpského horala op. 96 je séria piatich štajerských tancov s charakteristickými prírazmi. Konferenčná štvorylka, op. 28 vznikla vo Viedni v roku 1853. Definitívnu podobu skladba dostala po prepracovaní vo Wiesbadene (1876). V každej zo šiestich častí štvorylky dominujú hudobné motívy rôznych regiónov vtedajšej Európy: Pruska, Rakúska, Sardínie, Ruska, Anglicka a Francúzska. Štvorylka bola vydaná tlačou vo vydavateľstve Bote & Bock v Berlíne, rovnako ako opusy 22, 96 a 97. Polku Dovidenia, op. 41 dokončil Kéler v Pešti v máji 1855. Autorská verzia pre klavír vyšla tlačou vo vydava-teľstve Rózsavölgyi v Pešti roku 1859.

Kompaktný disk realizovala Spoločnosť Bélu Kélera v spolupráci s bardejovským hudobným vydavateľstvom Videorohal. 

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.